Marmor

Marmor

See also: marmor

German

Etymology

Borrowed from Latin marmor, from Ancient Greek μάρμαρος (mármaros, marble, crystalline rock). Doublet of Murmel.

Pronunciation

  • IPA(key): /ˈmaʁmoːɐ̯/
  • Audio (Germany (Berlin)):(file)

Noun

Marmor m (strong, genitive Marmors, plural Marmore)

  1. (geology) marble

Declension

Derived terms

Further reading

  • Marmor” in Duden online
  • Marmor”, in Digitales Wörterbuch der deutschen Sprache[1] (in German)

Slovak

Pronunciation

  • IPA(key): /marmɔr/, [ˈmarmɔr]
  • Rhymes: -armɔr
  • Hyphenation: Mar‧mor

Proper noun

Marmor m pers

  1. a male surname

Declension

Declension of Marmor
(pattern chlap)
singularplural 1plural 2
nominativeMarmorMarmoroviaMarmorovci
genitiveMarmoraMarmorovMarmorovcov
dativeMarmoroviMarmoromMarmorovcom
accusativeMarmoraMarmorovMarmorovcov
locativeMarmoroviMarmorochMarmorovcoch
instrumentalMarmoromMarmormiMarmorovcami

Further reading

  • Marmor”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2026