Marmor
See also: marmor
German
Etymology
Borrowed from Latin marmor, from Ancient Greek μάρμαρος (mármaros, “marble, crystalline rock”). Doublet of Murmel.
Pronunciation
Noun
Marmor m (strong, genitive Marmors, plural Marmore)
Declension
Declension of Marmor [masculine, strong]
Derived terms
Further reading
Slovak
Pronunciation
- IPA(key): /marmɔr/, [ˈmarmɔr]
- Rhymes: -armɔr
- Hyphenation: Mar‧mor
Proper noun
Marmor m pers
- a male surname
Declension
| singular | plural 1 | plural 2 | |
|---|---|---|---|
| nominative | Marmor | Marmorovia | Marmorovci |
| genitive | Marmora | Marmorov | Marmorovcov |
| dative | Marmorovi | Marmorom | Marmorovcom |
| accusative | Marmora | Marmorov | Marmorovcov |
| locative | Marmorovi | Marmoroch | Marmorovcoch |
| instrumental | Marmorom | Marmormi | Marmorovcami |
Further reading
- “Marmor”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2026